Rado by sa zaužívalo, že cestovný ruch je dôvodom pre budovanie a správu destinácií a vôbec všetko okolo destinácií sa chápe ako záležitosť cestovného ruchu a biznisu v tomto odvetví. Je to skutočne tak?
Cestovný ruch je skutočne tým najväčším biznisom na svete, ďaleko pred všetkými trhmi, Je však len médiom, akoby nosičom podnetov, ale sám o sebe histériu, či reštriktívnu politiku štátu, ani pandémiu nezastaví. Naopak, lockdown a covid-ové šialenstvo zastavilo aj služby cestovného ruchu. Putin vtrhol na Ukrajinu a bolo po pandémii, po lockdown-och. Je toto normálne? No, je! Ide o to ako sa chováme práve my, každý z nás. Čo, komu a kedy dovolíme.
Reprezentantom cestovného ruchu sú ľudia. Ovce vám Borovičku piť nebudú, ani sa nezabúkujú na hoteli, ani na záchod sa pýtať nebudú, ani na lanovku čakať nebudú.
Sú to teda ľudia. Tí ľudia, ktorí sa, v tejto chvíli, v danom regióne, fyzicky nachádzajú a je takmer jedno, či trvalo alebo len príležitostne. No a toto nazývame že cestovný ruch destinácie. Nuž, poďme toto zložité názvoslovie nahradiť skutočne primeraným a verne vystihujúcim, jednoduchým slovenským výrazom, „civilizácia„. Presne tento výraz vyjadruje to, kto a ako v regióne žije, ako sa správa k svojim susedom a aj hosťom, v neposlednej miere. Teda civilizácia a civilizovanosť človeka je to čo definuje región a dáva potenciál pre budovanie destinácie.
V destináciách Slovenska budujeme v prvom rade radosť zo života, puto rodiny, teplo domova, občiansku hrdosť a vlastenectvo.
Biznis nechávame na tých, ktorí sa tým dlhodobo, statočne, úspešne a spravodlivo živia. A práve Tých pozývame k spoločnému stolu. V destináciách sa bavíme životom, nepachtíme sa za omrvinkami prežívania otrokov.
V správe destinácií nemá miesto politika. Veď domáci jej nerozumieme, ako sa s týmto panským huncútstvom má vyrovnať náš hosť? Predsa, politické strany, nie sú o nič viac, než záujmové občianske združenia, v zmysle zákona. Panstvo, stačilo. Go home!
Správa destinácií na Slovensku je čisto občianskou záležitosťou. Každý región už zažil rôzne názvy, no nakoniec, aj historicky, názvy regiónov sa zachovali, no názov krajiny je už iný. Stále sme tu my, Slováci! Teda je na každom z nás, ako sa zhostíme s tým, že aj my sme tu len hosťami na obmedzenú, vopred neurčenú dobu.
„Sme tu vítaní, pokojne sa chovajme ako doma, avšak nezabúdajme, že sme tu len na návšteve.“
Nuž, a toto mottom je definíciou správy destinácií.
Správa, znamená vzájomnosť, empatiu, porozumenie a harmóniu, nie vládu a moc. Správa je službou, nie obuškom voči blízkemu svojmu.
Dozvedeli sme sa, čo znamená pojem destinácia a čo správa. Vieme, že tieto pojmy sú nezlučiteľné s politikou, ani s biznisom a peniaze tu nie sú podstatné. Dôležité je spoločenské šťastie a nie prospech jednotlivcov, na úkor väčšiny. Vlastne, ako to dnes funguje, teda nefunguje.
